sobota 4. júla 2015

Zabudnutá sochárka - J. Podzimková - Mráčková






                                      Úvodom, 

    pani Jarmila Podzimková -Mráčková, bola určite sochárkou nášho stredoslovenského regiónu. Sochy, ktoré tu vznikli počas jej aktívnej činnosti a jej rukou vyjadrujú starosti a radosti obyvateľov tých čias,tvorila pre mestá Zvolen, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, dokonca prev Jastrabú, Horné Hámre Sú to monumenty, ktoré dopĺňajú históriu našej krajiny, každé jej dielo má osobitný príbeh, mňa najviac fascinoval jej vzťah k novému materiálu hliníku, pričom rozvinula aj novú technológiu "škrabaných " odliatkov z hliníka, resp. silumínu, v tomto článku sú predstavené tri diela "Pamätník dvoch vojen v Krupine", Legenda, reliéf na škole v Jastrabej a Motýle v Kysuckom Novom Meste. Ja sám som mal v aktívnom zamestnaneckom čase vo svojej kancelárii jej motív dvoch odlievačov hliníka, ktorý osobne navrhla a do zlievarenského piesku vypracovala a žiarskí odlievači ho iba odliali.. Zobrazení sú ako inak ako pri práci Mimochodom týchto šikovných žiarských remeselníkov odlievačov hliníka si majsterka veľmi obľúbila a vždy s novými nápadmi prichádzala do zlievarne a tešila sa na stretnutie s nimi.
        Žiaľ politická zmena jej dielam veľmi neprospela mnohé sa stratili a skončili v asi v zberniach šrotových surovín, kto by bol predpokladal, že sa budú kradnúť a vykupovať umelecké diela, tvorila totiž nielen z hliníka, ale aj z bronzu , alebo medi.
        Zvolenčan Ladislav Kmeť sa rozhodol zozbierať diela, ktoré vytvorila, trocha som mu pomohol a tak tento materiál na mojom blogu uverejňujem, súčasne mu srdečne ďakujem za vyčerpávajúcu prácu
                                                                            Richard Kafka, Žiar nad Hronom

Zabudnutá sochárka

Ladislav Kmeť Zvolen


Jarmila PODZIMKOVÁ – MRÁČKOVÁ, rod. Mráčková
5.12.1928 Brno – 8.7.1981 Brno
Jarmila Podzimková - Mráčková na svojom pracovisku, žiaľ kvalitnejší portrét sa nepodarilo nájsť
Umelecký profil
1947  externé štúdium na Vysokej škole technickej v Brne, odbor architektúry, odd. figurálnej maľby u prof. F. Hlavicu
1948  štúdium na Pedagogickej fakulte Moravskej univerzity v Brne, katedre výtvarnej výchovy u prof. B. S. Urbana,
E. Miléna, F. Doubravu, V. Makovského
1950-54  štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor figurálneho sochárstva u prof. Jozefa Kostku
1954  ukončenie štúdia diplomovou prácou Pionierky
1954-1956  v ateliéri u prof. Kostku
1960-1973  žila vo Zvolene
1962-63 (školský rok) zakladá a vedie výtvarný odbor Ľudovej školy umenia vo Zvolene
december 1968-69  ročný študijný pobyt vo Francúzku
1974-81 žije v Brne

Výstavy

Samostatná

1971    Galéria Cypriána Majerníka v Bratislave

Kolektívne

1954        Bratislava:VIII. celoslovenská
1955        Varšava, ako súčasť festivalu mládeže
1957    Moskva, ako súčasť festivalu mládeže
1958-59  Praha, Brno: Umění mladých výtvarníků Československa 1958, Obrazy a plastiky
1958    Praha: k MDŽ
1959    Brno: Moravských výtvarníků
1960    Brno: k 15. výročí osvobození
1960    Brno: Mladých výtvarníků Jihomoravského kraje
1968    Banská Bystrica: Maľba a plastika výtvarníkov Stredoslovenského kraja
1969    Brno: 50 let čs. medaile Kremnické mincovny 1918-1968
1971        B.Bystrica, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš: Stredoslovenskí výtvarní umelci k 50. výročiu KSČ
1977-   Brno: každoročné členské výstavy juhomoravských výtvarníkov KO SČVU
1978    Praha: Umění vitězného lidu.Přehlídka současného čs.výtvar.umění k 30.výročí Vítězného února
1979    Brno: Děti, mír a umění
1985    Trenčín: Súčasná čs. výtvarná plastika
1987    Japonsko
Ocenenia
        1960  Cena ministra kultúry ČSR
1970  Medaila Zväzu slovenských žien
 Uznání za úspěšnu a obětavou práci Výboru socialistické kultúry 
Jarmila Podzimková, rod. Mráčková patrila do skupiny prvých absolventov profesora Jozefa Kostku  (Kompánek,Kavecký, Mráčková, Remeň) na Vysokej školy výtvarných umení v Bra-tislave. Diplomovú prácu, ktorú úspešne obhájila v roku 1954 mala na tému Pionierky (sádra, 1954).

Jej umelecké začiatky ovplyvnilo školenie u prof. Kostku, postupne si však vypracovala svoj vlastný štýl.
Venovala sa monumentálnemu sochárstvu, tvorbe reliéfnych kompozícií na budovách škôl a verejných budov, ktorými dotvárala ich exteriéry a interiéry, portrétnej tvorbe, komornej plastike, medailérstvu. Ako prvá v Československu začala pri svojej tvorbe používať silumin ( zliatina kremíku a hliníku) a spolu s pracovníkmi zlievární hlinikárne v Žiari nad Hronom vyvinula z neho technológiu odlievania umeleckých diel.
 V rokoch 1960-73 žila a tvorila vo Zvolene. Sochárskej tvorbe sa celkom odovzdala, pričom s obľubou vytvárala figurálne plastiky s motívom ženy. Jej krédom bolo Človek by mal robiť tak, aby sa za to ani po rokoch nemusel hanbiť. Zamilovala si stredné Slovensko, kde sa aj nachádza väčšina jej monumentálnych prác.
Z monumentálnej tvorby najviac zaujme Matka s dieťaťom v náručí, pamätník občanov za-vraždených nemeckým vojskom počas Slovenského národného povstania (Ostrý Grúň, 1965, bronz), 
Pamätník matky s dieťaťom v náručí Ostrý Grúň

Zaťaté päste, pamätník na pamiatku bojov proti nemeckým okupantom v Kľakovskej doline v septembri 1944 (Brod, 1970, kameň) a plastika Živena, (Zvolen, pri katolíckom ko-stole, 1970, bronz), ku 100. výročiu spolku slovenských žien Živena. 

Pamätník k oslave SNP "Zaťaté päste na Brode" pri Horných Hámroch

  Realizované diela

Monumentálne práce


Na Slovensku: Pamätník SNP (Matka s dieťaťom), Ostrý Grúň; Pamätník SNP (Zaťaté päste), Brod; Pamätník obetiam 1.a 2.svetovej vojny, Krupina;Pomník padlým sovietskym vojakom,  Číž; Pomník padlým sovietskym vojakom, Rimavská Seč;Úroda (Dve ženy s bábätkom),Zvo-len; Fontána, Zvolen-Sekier; Kontrasty, Zvolen; Odpočívajúca, Zvolen-Sekier; Symbol žehu, Zvolen cintorín; Zamyslená, Zvolen; Zdravie (Dievča s miskou),Zvolen; Živena, Zvolen;Fon-tána, Sliač kúpele; Potok, Sliač kúpele; Češúca sa (Toaleta), Banská Bystrica; Rozhovor, Ban-ská Štiavnica; Plastika, Banská Štiavnica; Plastika, Banská Štiavnica-Povrazník;Pasáčka, fon-tána, Žiar nad Hronom; Fontána, Žiar nad Hronom; Deti (Hra), Kriváň; Ráno(Kohút),Hnúšťa;  Mladosť, Rimavská Sobota; Dievča (Češúca sa), Rimavská Sobota; Ráno, Nová Dubnica, pri ZDŠ, 1967; Ľudovít Kubáni,pamätník,  Rimavské Brezovo; Plastika, Tisovec; Žena s dieťa-ťom, Ľubietová; Motýle, Kysucké Nové Mesto; Preliezačka, Kysucké Nové Mesto.
V Čechách a na Morave: J.E. Purkyně, Mikulov; Letka, Příbor.
Dievča Rimavská  Sobota, ešte ako model


Mladosť Rimavská Sobota
Rozhovor medený tepaný plech Banská Štiavnica
Fontána Sekier
Zamyslená Stredná priemyselná škola drevárska Zvolen



Ráno Nová Dubnica, 1967



Deti hra , ZDŠ Kriváň










Predná časť pamätníka svetových vojen v Krupine















Pridať popis

Pridať popis
Zadná strana pamätníka obetiam prvej a druhej svetovej vojny v Krupine, pamätník je vyrobený modernou technológiou odlievania zo zliatiny hliníka a kremíka - silumínu, ktorú autorka uplatnila v zlievarni ZSNP Žiar nad Hronom




 
 Zdravie / Dievča s miskou/




Pasáčka , fontána Žiar nad Hronom
 
Preliezačka vo výstavbe, Kysucké Nové Mesto



 
Úroda Zvolen










Ráno / kohút / Hnúšťa


Odpočívajúca Sekier

Symbol žehu Zvolen cintorín


J.E. Purkyne, gymnázium Mikulov, sádrový model




 Umiestnenie sochárskeho diela "Letka " na námestí v Příbore, 1974, v okolitých bytoch bývali skoro výlučne letci


Výtvarné dielo v strede námestia

Jozef Hybeš, sadrový model , 1980




Matka s dieťaťom , 1981


 Výtvarné dielo na Základnej škole v Jastrabej /okres Žiar nad Hronom/s názvom Legenda z roku 1968 vytvorené špeciálnou odlievacou technológiou, z hliníkovej zliatiny s kremíkom silumínu 

Medaily  

Na Slovensku:
175 rokov práce a boja, Strojáreň Piesok n.p. 1789-1964, obojstranná, priemer 60, 1962,tombak 
Čs. poľovnícky sväz OV Zvolen, jednostranná, priemer 60, 1965, tombak
Gymnázium P.O.Hviezdoslava, 1919-1969, obojstranná, priemer 60, 1969, tombak 
Rodisko moje Zvolen, obojstranná, priemer 50, 1969, tombak
Rodisko moje Zvolen, obojstranná, priemer 50, patinovaná striebrom Dolný Kubín, 25. výročie oslobodenia Sov. armádou, obojstranná, priemer 60, 1970, tombak Robotnícky spevácky zbor nositeľ Radu práce Zvolen 1883-1973,obojstranná priemer 60, 1973, tombak Venuje ONV Zvolen, obojstranná, priemer 50, 1966, tombak
Gymnázium P.O.Hviezdoslava, 1919-1979, tombak





Rodisko moje Zvolen , priemer 50 mm, 1969
Československý poľovný zväz OV Zvolen, priemer 60 mm jednostr. tombak

Robotnícky spevácky zbor, nos. Radu práce Zvolen 1883-1973, tombak 50 mm

Venuje ONV Zvolen 1966, priemer 50 mm

Strojáreň Piesok , 1964 , 175 rokov prácea bola , priemer 60 mm, tombak,1964


Gymnázium P. O. Hviezdoslava , 1919-1969, priemer 60 mm, tombak, 1969

Za príkladnou a obětavou práci , Elektrotechgnická měřící technika Tesla Brno, priemer 60 mm, patinovaný tombak , 1961





Gymnázium P. O. Hviezdoslava  1919-1979





Za příkladnou a obětavou práci, Elektrotechnická měříci technika Tesla Brno priemer 60 mm,





25. výročie oslobodenia Dolného Kubína Sovietskou armádou, priemer 60 mm, tombak. 1970


Busty

Na Slovensku: Andrej Kmeť, Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum; Dionýz Štúr, Banská Štiavnica, SBM; Ľudovít Cseh; Banská Štiavnica, SBM; Matej Bel-Funtík, Zvolen, Lesnícke a drevárske múzeum.
V Čechách a na Morave:  Karolína Světlá

Matej Bell Funtík, SBM Banská Štiavnica

 Ľudovít Cseh, SBM Banská Štiavnica





Dionýz Štúr Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica



Reliéfy

Babie leto, ZK Bučina Zvolen; Deti s kockami, Považská Bystrica; Jašteričky, Banská Štiavnica, SBM; Kysucké Nové Mesto, MŠ; Legenda, Jastrabá ZDŠ; Gymnázium Dolný Kubín; MNV Martin.
V Čechách a na Morave: Letectví, Líně pri Plzni, vojenské letisko.

 

Pamätné tabule

Kablo Bratislava, n. p.; Lesnícka škola Liptovský Hrádok; Michal Peter, Šumiac




Čriepky zo života 

 Dňa 5.decembra 1928 sa Oldřichovi Mráčkovi a Marii rod. Koutnej narodila dcéra, ktorej dali meno Jarmila. Detstvo a mladosť prežila v mestách Brno, Kroměříž, obci Rusava v Hos-týnskych horách. Dievčatko od malička prejavovalo umelecké sklony, rado kreslilo, vyrábalo si z vosku figurky. Táto obľuba ho neopustila ani po absolvovaní strednej školy.Premyslene kráčalo za splnením svojho sna – stať sa sochárkou. Externe študovala na Vysokej škole tech-nickej v Brne figurálnu maľbu a potom na Pedagogickej fakulte Moravskej univerzity v Brne výtvarnú výchovu.Výtvarný talent u nej objavil jej profesor, národný umelec Vincenc Mako-vský.

   Ako spomína, bol to prísny, až tvrdý človek. Prežila u neho ťažké chvíle, ale naučil ju mno-ho a doteraz okrem prírody zostal jej najväčsím vzorom. Na jeho doporučenie odišla študovať na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave.  Úspešne absolvovala v roku 1954 v odbore figurálna plastika u prof. Jozefa Kostku diplomovou prácou Pionierky a dostáva za ňu cenu. Ešte ten istý rok sa zúčastnila VIII.celoslovenskej výstavy v Bratislave dielami Pionierky, Vyberanie zemiakov. Po absolvovaní školy zostala ešte dva roky v ateliéri u profesora Kostku v Bratislave, kde mimo iné pracovala na soche pre Pamätník rodiny Štúrovcov na cintoríne v Modre, potom na soche partizána určenej pre Donovaly, pred hotelom Partizán.
   Po návrate do Brna sa plne zapája do práce v skupine mladých výtvarníkov Juhomoravské-ho kraja Svazu českých výtvarných umělců v Brne.Vytvorila sochu J. E. Purkyně pre bývalé piaristické gymnázium v Mikulove, bustu Karolína Světlá, návrh pomníku Krveprolití v r. 1889 pre Kladno, za ktorý dostáva cenu ministra kultúry.
  Čoskoro sa vydáva za letca Vlastislava Podzimka (nar.1928), dôstojníka čs. armády. V roku 1957 sa novomanželom narodí dcéra, ktorej dali meno po matke, Jarmila. No už v roku 1960 umelkyňa po prekonaní mnohých technicko-prevádzkových ťažkostí odchádza s manželom do mesta Zvolen na Slovensku. Manžel pracuje na letisku Sliač a má na starosti výcvik arab-ských letcov a tiež prednáša na Leteckej akadémii v Košiciach. Ona na Ľudovej škole umenia vo Zvolene zakladá v školskom roku 1962-63 umelecký odbor, ktorý úspešne aj vedie a učí 66 detí. Okrem základov výtvarného umenia deti s trpezlivosťou vedie aj ku vzťahu k morál-nym hodnotám života.Po viac ako ročnom pôsobení odchádza sa plne venovať svojej dcére, ktorá  vo Zvolene nastupuje do základnej školy a svojej umeleckej práci.
    Vo Zvolene rodina býva na ulici MDŽ (dnes Lihoveckého) v dome č.1906 (dnes 1908 vchod   5), pričom sochársky ateliér má na najvyššom poschodí v dome oproti katolíckemu kostolu, na adrese Námestie Slobody č.3 (predtým Námestie VOSR č.1935), ale na rozmerných sochách pracuje vo vyhradenej miestnosti na prízemí Zvolenského zámku.

Zvolen, ul. Lihoveckého (predtým MDŽ ), č.1908

  
   Ku strednému Slovensku priľnula celým srdcom, krajina jej pripomínala jej milovanú Rusa-vu na Valašsku, v Hostýnských horách, a vo Zvolene žije do konca septembra 1973.

 
Ateliér vo Zvolene, Námestie Slobody 3


   Slovenské sochárstvo v 60. až 70. rokoch 20. storočia zažilo obdobie stavby pomníkov a pa-mätníkov. Jednalo sa o pomníky či pamätníky a reliéfy, busty k SNP, oslobodeniu ČSR, na zhotovenie ktorých sa vypisovali verejné súťaže.
   V obci Ostrý Grúň sa plánovalo postaviť pamätník, pripomínajúci obete nemeckých repre-sálií na civilnom obyvateľstve počas Slovenského národného povstania. Svojim návrhom Matka s dieťaťom v náručí vyhráva naša sochárka súťaž a púšťa sa do tvrdej práce.Ako spomína neskôr, strávila nejeden deň v Ostrom Grúni, aby celú udalosť precítila. V tom čase ešte žili účastníci tragédie a umelkyňa s nimi strávila celé hodiny. Niekedy sa potom tak zahĺbila do práce, že sa jej až zdalo, že znázornená matka je živá a v noci keď odchádza z ateliéru domov, aj táto žena odchádza s ňou  Po odhalení hotového diela sa sem veľmi rada vracala a tešila sa že obyvateľom sa páči. Pamiatke boja proti okupantom počas SNP je venovaný aj pamätník v podobe zaťatých pästí umiestnený  na začiatku Kľakovskej doliny v Brode - Hor-ných Hámroch. Tomuto, už hotovému, hrozila demolácia, keď jeden z horlivcov z ONV Žiar
nad Hronom ho navrhol rozobrať, pretože môže byť vykladaný ako protest proti zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Pre Krupinu vytvorila Pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny, pre Číž a Rimavskú Seč pomníky padlým sovietskym vojakom.

   


   Po dielach s vojnovou tematikou pracuje na sochách s tematikou z mierového života.Vo Zvolene je to socha Živena, odhalená na pamiatku 100-ročnice Živeny, spolku slovenských žien a tiež súsošie Úroda (Dve ženy),v Rimavskom Brezove Pamätník Ľudovíta Kubániho.
 



Ďalšou oblasťou jej tvorby sa stávajú umelecké diela (sochy, reliéfy), ktoré dotvárajú prost-redie po výstavbe sídlisk, predškolských, školských a kultúrnych zariadení. Tu mohla predsta-viť svoje obľúbené motívy dievčenskej postavy.
   Vo Zvolene, kde sa nachádza najväčšie množstvo jej diel, v roku 1961 uviedli do užívania Závodný klub n.p. Bučina. Pre interiér vytvorila reliéf Babie leto a pred vstupnú časť budovy fontánu s dievčenskou postavou a sochu Odpočívajúca. Ďalšie diela vytvorila pre drevársku priemyslovku vo Zvolene (Kontrasty, Zamyslená), ale aj pre iné školy ako základnú školu v Kriváni (Hra, alebo Deti), internát priemyslovky v Banskej Štiavnici (Rozhovor), poľno-hospodársku školu v Rimavskej Sobote (Dievča, Mladosť), základnú školu v Novej Dubnici (Ráno). Pre materskú školu v Hnúšti sochu Ráno (Kohút), v Kysuckom Novom Meste Prelie-začku. Reliéfy zdobia základnú školu v Jastrabej, gymnázium v Dolnom Kubíne, materskú školu v Kysuckom Novom Meste ale aj Mestský národný výbor v Martine, sídlisko v Považ-skej Bystrici. Ďalšie diela boli určené pre sídliská v Banskej Bystrici (socha Češúca sa), v Po-važskej Bystrici (Motýle), v Žiari nad Hronom (fontána s Pasáčkou a ďalšia fontána), pre kú-pele Sliač fontána v administratívnej budove a socha Potok. Súpis realizovaných diel je v čas- ti Umelecký profil. 

                                 Motýle pravdepodobne Kysucké Nové Mesto

  Sochárstvo umelkyňa považovala za ťažkú prácu,ale ako povedala, za nič na svete by sa ho nevzdala, pretože svoj život by si bez neho nevedela predstaviť. Spolu so zlievačmi zo Žiaru nad Hronom vyvíja technológiu odlievania nového kovu, siluminu (zliatiny kremíka a hliní-ka). Medzi zlievačmi a ňou sa vytvorili priateľské vzťahy. V Bratislave sa roku 1971 uskutoč-nila jej samostatná výstava, kde prezentuje práve svoje práce z rokov 1964 - 1971, určené na výzdobu exteriérov a interiérov školských  a verejných budov reliéfmi z tohoto kovu.
   Prežíva šťastné obdobie života.Rodina je spolu.Manžel vo voľnom čase jej rád pomáha.Vyrobí jej stojan, zmajstruje lešenie, odleje návrhy do sadry. Dcéra už má 13 rokov, po matke zdedila umelecké sklony, maľuje, modeluje, hrá na klavíri, učí sa po anglicky. Rozoberajú spolu rôzne umelecké problémy, návrhy prác, zaúča sa do sochárčiny. Má  však zdravotné problémy vyplývajúce z rýchleho rastu, neskoršie s chrbticou.
   Čoskoro sa ale všetko mení. Manžel je preložený do Káhiry, kde prednáša na Násirovaj leteckej škole. Dcéra po ukončení základnej deväťročnej školy vo Zvolene v roku 1972 odchádza študovať do Brna. Ešte nakrátko sú všetci spolu, od júla do decembra 1972 žijú v Káhire. V roku 1973 už umelkyňa žije v ateliéri, sama, a pravidelne koncom týždňa cestuje do Brna za dcérou a rodičmi. V umeleckej práci sa okrem monumentálnej a komornej tvorby venuje aj portrétu a medailérstvu.
    Koncom septembra 1973 opúšťa Zvolen natrvalo a odchádza do rodného Brna. Pravidelne každoročne od roku 1977 svoje práce vystavuje na výstavách výtvarníkov Juhomoravského kraja.
   Napriek nemoci stále intenzívne pracuje. V roku 1974 bolo odhalené na počesť vojenských letcov súsošie Letka pred rovnomenným hotelom v meste Příbor. S veľkým zaujatím sa venu-je súťažnému návrhu na pomník Josefa Hybeša pre Brno. Škicuje tiež návrhy ďalších diel kto-ré by chcela vytvoriť pre rodný kraj, ako sú Morava, Král Ječmínek, Partyzáni z Valašska, Jan Jiskra z Brandýsa, Bratříci a návrh busty svojho učiteľa V. Makovského.
   No osud rozhodol inak, plány sa jej už nepodarilo uskutočniť,v tichosti pri práci, 8.júla 1981   ešte pred dovŕšením 53 rokov života,v Brne umiera. Po spopolnení pozostatky boli uložené na cintoríne v jej obľúbenej Rusave. Dcéra Jarmila v roku 1982 úspešne končí štúdium archi-tektúry a púšťa sa na vlastné krídla.. 

Pramene a literatúra

 

Pramene

-Mázorová, Hedviga, ĽŠU-výtvarný odbor vo Zvolene a jej príspevok pri rozvíjaní výtvarnej výchovy mládeže, s.15-16, Pedagogická fakulta, katedra výtvarnej výchovy B. Bystrica, 1980, Záverečná práca
-Podzimková, Jarmila, Plastika v prostoru sídelního útvaru a krajiny. VUT Brno, Fakulta architektury, Katedra urbanismu a územného plánování, Dizertačná práca, 1990

-Spomienka  Arpáda Katonu z r. 2014
-Triedne výkazy 1969/1970, 1970/71, 1971/72 , Základná škola Zvolen, Hrnčiarska ulica, archív školy

-Karta výtvarníka: PODZIMKOVÁ - MRÁČKOVÁ Jarmila, Múzeum mesta Brno

 

Knihy

-Alberty, J., Oblastná galéria B. Bystrica 20 rokov činnosti 1956-1975, neuved., s. 60, 62
-Haimann, Petr, Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků ve vztahu k Čechám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505-2006), Praha Libri 2006, s. 359
-Lexikon slovenských žien, Martin, Slovenská národná knižnica 2003, s. 194.
-Numismatické listy, roč.XX (1965), č.1, s.11, č.3, s.80, roč.XXIV (1969), č.5-6, s.174
-Slovník českých a slovenských výtvarných umělců 1950-2002, zv.IX, Ml-Nov, Výtvarné centrum Chagall Ostrava 1994, s. 85
-Slovník českých a slovenských výtvarných umělců 1950-2003, zv.XI, Pau-Pop, Výtvarné centrum Chagall Ostrava 1994, s. 283
-Slovník českých a slovenských výtvarných umělců (Toman, P.) Dodatky, Ivo Železný, s. 132
-Slovník súčasného slovenského umenia, SFVU Bratislava 1967, s. nečíslované
-Výtvarní umělci Jihomoravského kraje, ČFVU, Mánes Praha, Dům umění Brno, 1979, s.50


Časopisy, noviny

-bb- Jarmila Mráčková-Podzimková, sochárka, In Pravda, roč. 48, č.137A, 20.5.1967, s. 7, obr. s 1, 3, 6
-Fuchs, Juraj, Ide mi o všeľudské posolstvo. Dnes otvoria výstavu akad. sochárky Jarmily Podzimkovej-Mráčkovej zo Zvolena, In Večerník, roč. 16, (3. 8. 1971), s. 5.
-Fuchs, Juraj, Za akademickou sochárkou Jarmilou Podzimkovou Mráčkovou :Monumenta-lizovala idey SNP, In Práca, roč. 36, č. 221 (18. 9. 1981), s. 6.
-Gajdoš, Milan, Autorka plastík v plenéri, In Zvolenské noviny, roč. 14. č. 34 (30.8.2005), s.12
-Kamhal, Ján, Zvolen a profesionálne výtvarníctvo, In Výtvarníctvo, fotografia, film. – roč. 7, č. 11 (1969), s. 256.
-(lap), Zůstalo její dílo, In Brněnský večerník, 1.9.1981
-(rt), Sochařka širokého rozmachu, In Rovnost Brno, 16. 9 1981
-Sokolová, Viera, V ateliéri akademickej sochárky Jarmily Podzimkovej–Mráčkovej: Príroda najlepšia učiteľka, In Smer, roč. 22, (23. 5. 1970), s. 3.
-Sokolová, Viera, V ateliéri Jarmily Podzimkovej-Mráčkovej: Sochárka telom i dušou, In Smer, roč. 25, (21. 4. 1973), s. 5.


Pôvod fotografií


č. 1, 2, 22  Janka Pajerská
    3 až  6, 24  Ing.Ladislav Kmeť
    7 až  9, 11 až 19, 21, 26 až 28 archív sochárky Jarmily Podzimkovej-Mráčkovej 
    20 Marián Kološta
    23, 25 Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
    29 mesto Příbor
Medaily
   -Zvolen, 4 ks z Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen, foto Pavol Albert
   -Dolný Kubín, 2 ks z Múzea mincí a medailí Kremnica, foto Marián Kološta
   -Strojárne Piesok, 1 ks z Múzea mincí a medailí Kremnica, foto Marián Kološta
   -Za příkladnou a obětavou práci, 2 ks z Múzea mincí a medailí Kremnica,foto Marián Kološta

Pamätník majsterky a jej manžela v moravskej Rusave






pondelok 9. apríla 2012

Spisovateľka Elena Čepčeková /1922-1992/ z Dolnej Ždane







Elena Čepčeková bola mimoriadne aktívna literárna pracovníčka, ktorá sa narodila v Dolnej Ždani, školu vychodila v Banskej Bystrici. Začnime jej spisovateľskou činnosťou, písala najmä lyrické básne pre deti do detských časopisov Zornička, Ohník, Slniečko, práve v Slniečku a Priateľovi dietok začínala svoju literárnu kariéru. Súčasná stredná generácia vyrastala na jej veršovaných rozprávkach, rôznych črtách, rozprávkach, novelách, . Len pre zaujímavosť uvediem „Utopený mesiačik“, „Marcella neplač“ romány „Dievča z majera“ a najrôznejšie rozhlasové seriály. Sem preniesla život milovníčky prírody a dedinského života, ale aj z mestského života dokonca aj z internátu. Nezaostala ani pri tvorbu pre televíziu. Zvlášť zaujímavá bola jej tvorba dievčenských románov najmä v ťažkých dospievajúcich obdobiach Pri tom sa jedná o generačné príbehy a rozprávania ešte z čias I. československej republiky. Niektoré svoje práce uviedla aj pod menom, ktoré získala po výdaji Elena Benešová.

Okrem tejto spisovateľskej práci veľa času venovala redaktorskej a pedagogickej práci, hlavne, ako redaktorka Zorničky a Ohníka.

Nemá veľký význam vymenovávať v tomto krátkom článku všetky jej diela, fakt je však skutočnosť, že niekto to už urobil a keď všetky jej vydané knihy spočítal tak ich bolo skoro jeden milión – úcty hodné číslo.

piatok 20. januára 2012

Klotilda Lupkovská -Horečná slávna včelárka



Samozrejme nedá sa nespomenúť ani jej ochotnícka činnosť vo svojej rodnej obci, kde si trúfli s veľkým úspechom zahrať ľudovú operetu. Veľmi aktívne sa zapojila do odbojovej činnosti po potlačení Slovenského národného povstania, zachránila niekoľko aktívnych účastníkov, vypočúvanie na Gestape, na svojom postoji však nič nezmenila.

My však chceme rozprávať o K. Luptovskej, ako o známej aj autorke rozsiahlej knihy MED a jeho využitie v domácnosti. Táto kniha vyšla v troch vydaniach každé v náklade po 15 tisíc výtlačkov a všetky bolo rozobraté. Kniha bola preložená a vyšla aj v Bulharsku.

V knihe K. Luptovská odovzdala dlhoročné skúsenosti získané pri vedení kurzov zúžitkovania medu v domácnosti. Ako sama píše: Učila som a učím v kurzoch z lásky k nášmu ľudu, z lásky ku včele a včeláreniu. Snažila som sa túto lásku vteliť do každého jej riadku a tak ju odovzdať našej milej čitateľskej verejnosti. Odovzdávala som v kurzoch svoje vedomosti a sama som získavala nové skúsenosti a poznatky z nevyčerpateľnej studnice vedomostí a umenia nášho ľudu. Veď len koľko nádhery je vo výšivkách, ktoré sa v kurzoch premietli na perníky.

Kniha podrobne a odborne poučí ako všestranne zúžitkovať med v domácnosti. Je napísaná každému prístupnou rečou a formou. Poukazuje na históriu medu, pernikárstva a krásu slovenskej ornamentiky. Kniha je koncipovaná základe moderných vedeckých, biochemických rozborov medu, ako liečivej potraviny a hotovej zložky výživy pre ľudský organizmus, ďalej je tu poukázané na jeho účinky pri mnohých chorobách, na jeho význam pre športovcov a zdravie detí.

Kniha sa na 220 stranách obšírne zmieňuje o biochemických a fyziologických účinkoch živín, ktoré sa nachádzajú v mede na ľudský organizmus, je dobrým pomocníkom učiteľkám „zúžitkovania medu v domácnosti“, učiteľkám vyučujúcim varenie a pečenie na školách všetkých typov, vedúcim kuchárkam liečebných ústavov, nemocníc, rekreačných, závodných, reštauračných, školských kuchýň a ženám v domácnostiach.

Slovenská literatúra dostala od K. Luptovskej prvú publikáciu tohto druhu, ktorou sa súčasne vyplnila aj medzera vo verejných, školských, závodných a rodinných knižniciach.

Richard Kafka podľa podkladov Mariana Pavúka

Klotilda Lupkovská -Horečná slávna včelárka


K. Luptovská /1923-2003/, sa narodila vo Vyhniach v baníckej rodine. Stala sa z nej významná včelárka a propagátorka včelárstva v rámci celého Slovenska. Zvlášť profesionálne a s obľubou sa venovala spracovávaniu medu. O jeho praktickom využívaní viedla školenia a kurzy na celom Slovensku.

Samozrejme nedá sa nespomenúť ani jej ochotnícka činnosť vo svojej rodnej obci, kde si trúfli s veľkým úspechom zahrať ľudovú operetu. Veľmi aktívne sa zapojila do odbojovej činnosti po potlačení Slovenského národného povstania, zachránila niekoľko aktívnych účastníkov, vypočúvanie na Gestape, na svojom postoji však nič nezmenila.

My však chceme rozprávať o K. Luptovskej, ako o známej aj autorke rozsiahlej knihy MED a jeho využitie v domácnosti. Táto kniha vyšla v troch vydaniach každé v náklade po 15 tisíc výtlačkov a všetky bolo rozobraté. Kniha bola preložená a vyšla aj v Bulharsku.

V knihe K. Luptovská odovzdala dlhoročné skúsenosti získané pri vedení kurzov zúžitkovania medu v domácnosti. Ako sama píše: Učila som a učím v kurzoch z lásky k nášmu ľudu, z lásky ku včele a včeláreniu. Snažila som sa túto lásku vteliť do každého jej riadku a tak ju odovzdať našej milej čitateľskej verejnosti. Odovzdávala som v kurzoch svoje vedomosti a sama som získavala nové skúsenosti a poznatky z nevyčerpateľnej studnice vedomostí a umenia nášho ľudu. Veď len koľko nádhery je vo výšivkách, ktoré sa v kurzoch premietli na perníky.

Kniha podrobne a odborne poučí ako všestranne zúžitkovať med v domácnosti. Je napísaná každému prístupnou rečou a formou. Poukazuje na históriu medu, pernikárstva a krásu slovenskej ornamentiky. Kniha je koncipovaná základe moderných vedeckých, biochemických rozborov medu, ako liečivej potraviny a hotovej zložky výživy pre ľudský organizmus, ďalej je tu poukázané na jeho účinky pri mnohých chorobách, na jeho význam pre športovcov a zdravie detí.

Kniha sa na 220 stranách obšírne zmieňuje o biochemických a fyziologických účinkoch živín, ktoré sa nachádzajú v mede na ľudský organizmus, je dobrým pomocníkom učiteľkám „zúžitkovania medu v domácnosti“, učiteľkám vyučujúcim varenie a pečenie na školách všetkých typov, vedúcim kuchárkam liečebných ústavov, nemocníc, rekreačných, závodných, reštauračných, školských kuchýň a ženám v domácnostiach.

Slovenská literatúra dostala od K. Luptovskej prvú publikáciu tohto druhu, ktorou sa súčasne vyplnila aj medzera vo verejných, školských, závodných a rodinných knižniciach.

Richard Kafka podľa podkladov Mariana Pavúka