pani Jarmila Podzimková -Mráčková, bola určite sochárkou nášho stredoslovenského regiónu. Sochy, ktoré tu vznikli počas jej aktívnej činnosti a jej rukou vyjadrujú starosti a radosti obyvateľov tých čias,tvorila pre mestá Zvolen, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, dokonca prev Jastrabú, Horné Hámre Sú to monumenty, ktoré dopĺňajú históriu našej krajiny, každé jej dielo má osobitný príbeh, mňa najviac fascinoval jej vzťah k novému materiálu hliníku, pričom rozvinula aj novú technológiu "škrabaných " odliatkov z hliníka, resp. silumínu, v tomto článku sú predstavené tri diela "Pamätník dvoch vojen v Krupine", Legenda, reliéf na škole v Jastrabej a Motýle v Kysuckom Novom Meste. Ja sám som mal v aktívnom zamestnaneckom čase vo svojej kancelárii jej motív dvoch odlievačov hliníka, ktorý osobne navrhla a do zlievarenského piesku vypracovala a žiarskí odlievači ho iba odliali.. Zobrazení sú ako inak ako pri práci Mimochodom týchto šikovných žiarských remeselníkov odlievačov hliníka si majsterka veľmi obľúbila a vždy s novými nápadmi prichádzala do zlievarne a tešila sa na stretnutie s nimi.
Žiaľ politická zmena jej dielam veľmi neprospela mnohé sa stratili a skončili v asi v zberniach šrotových surovín, kto by bol predpokladal, že sa budú kradnúť a vykupovať umelecké diela, tvorila totiž nielen z hliníka, ale aj z bronzu , alebo medi.
Zvolenčan Ladislav Kmeť sa rozhodol zozbierať diela, ktoré vytvorila, trocha som mu pomohol a tak tento materiál na mojom blogu uverejňujem, súčasne mu srdečne ďakujem za vyčerpávajúcu prácu
Richard Kafka, Žiar nad Hronom
Zabudnutá sochárka
Ladislav Kmeť Zvolen
Jarmila PODZIMKOVÁ – MRÁČKOVÁ, rod. Mráčková
Jarmila PODZIMKOVÁ – MRÁČKOVÁ, rod. Mráčková
5.12.1928
Brno – 8.7.1981 Brno
 |
| Jarmila Podzimková - Mráčková na svojom pracovisku, žiaľ kvalitnejší portrét sa nepodarilo nájsť |
Umelecký profil
1947
externé štúdium na Vysokej škole technickej v Brne, odbor
architektúry, odd. figurálnej maľby u prof. F. Hlavicu
1948
štúdium na Pedagogickej fakulte Moravskej univerzity v Brne,
katedre výtvarnej výchovy u prof. B. S. Urbana,
E. Miléna, F. Doubravu, V. Makovského
1950-54
štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor
figurálneho sochárstva u prof. Jozefa Kostku
1954
ukončenie štúdia diplomovou prácou Pionierky
1954-1956
v ateliéri u prof. Kostku
1960-1973
žila vo Zvolene
1962-63 (školský rok)
zakladá a vedie výtvarný odbor Ľudovej školy umenia vo Zvolene
december 1968-69 ročný študijný pobyt vo Francúzku
1974-81 žije v Brne
Výstavy
Samostatná
1971 Galéria Cypriána Majerníka
v Bratislave
Kolektívne
1954
Bratislava:VIII. celoslovenská
1955
Varšava, ako súčasť festivalu mládeže
1957 Moskva, ako súčasť festivalu mládeže
1958-59 Praha, Brno: Umění mladých výtvarníků
Československa 1958, Obrazy a plastiky
1958 Praha: k MDŽ
1959 Brno: Moravských výtvarníků
1960 Brno: k 15. výročí osvobození
1960 Brno: Mladých výtvarníků Jihomoravského
kraje
1968 Banská Bystrica: Maľba a plastika
výtvarníkov Stredoslovenského kraja
1969 Brno: 50 let čs. medaile Kremnické mincovny
1918-1968
1971
B.Bystrica, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš:
Stredoslovenskí výtvarní umelci k 50. výročiu KSČ
1977- Brno: každoročné členské
výstavy juhomoravských výtvarníkov KO SČVU
1978 Praha: Umění vitězného
lidu.Přehlídka současného čs.výtvar.umění k 30.výročí Vítězného února
1979 Brno: Děti, mír a umění
1985 Trenčín: Súčasná čs. výtvarná plastika
1987 Japonsko
Ocenenia
1960 Cena ministra kultúry ČSR
1970 Medaila Zväzu slovenských žien
Uznání za úspěšnu
a obětavou práci Výboru socialistické kultúry Jarmila Podzimková, rod. Mráčková patrila do skupiny prvých absolventov profesora Jozefa Kostku (Kompánek,Kavecký, Mráčková, Remeň) na Vysokej školy výtvarných umení v Bra-tislave. Diplomovú prácu, ktorú úspešne obhájila v roku 1954 mala na tému Pionierky (sádra, 1954).
Jej umelecké začiatky ovplyvnilo školenie
u prof. Kostku, postupne si však vypracovala svoj vlastný štýl.
Venovala sa monumentálnemu sochárstvu,
tvorbe reliéfnych kompozícií na budovách škôl a verejných budov, ktorými
dotvárala ich exteriéry a interiéry, portrétnej tvorbe, komornej plastike,
medailérstvu. Ako prvá v Československu začala pri svojej tvorbe používať
silumin ( zliatina kremíku a hliníku) a spolu s pracovníkmi
zlievární hlinikárne v Žiari nad Hronom vyvinula z neho technológiu
odlievania umeleckých diel.
V rokoch 1960-73 žila a tvorila vo
Zvolene. Sochárskej tvorbe sa celkom odovzdala, pričom s obľubou vytvárala
figurálne plastiky s motívom ženy. Jej krédom bolo Človek by mal robiť
tak, aby sa za to ani po rokoch nemusel hanbiť. Zamilovala si stredné
Slovensko, kde sa aj nachádza väčšina jej monumentálnych prác.
Z monumentálnej tvorby najviac zaujme Matka s dieťaťom v
náručí, pamätník občanov za-vraždených nemeckým vojskom počas Slovenského
národného povstania (Ostrý Grúň, 1965, bronz),
Zaťaté päste, pamätník na pamiatku bojov proti nemeckým okupantom v Kľakovskej doline v septembri 1944 (Brod, 1970, kameň) a plastika Živena, (Zvolen, pri katolíckom ko-stole, 1970, bronz), ku 100. výročiu spolku slovenských žien Živena.
 |
| Pamätník matky s dieťaťom v náručí Ostrý Grúň |
Zaťaté päste, pamätník na pamiatku bojov proti nemeckým okupantom v Kľakovskej doline v septembri 1944 (Brod, 1970, kameň) a plastika Živena, (Zvolen, pri katolíckom ko-stole, 1970, bronz), ku 100. výročiu spolku slovenských žien Živena.
 |
| Pamätník k oslave SNP "Zaťaté päste na Brode" pri Horných Hámroch |
Realizované diela
Monumentálne práce
Na Slovensku: Pamätník SNP
(Matka s dieťaťom), Ostrý Grúň; Pamätník SNP (Zaťaté päste),
Brod; Pamätník obetiam 1.a 2.svetovej vojny, Krupina;Pomník padlým
sovietskym vojakom, Číž; Pomník padlým
sovietskym vojakom, Rimavská Seč;Úroda (Dve ženy s bábätkom),Zvo-len;
Fontána, Zvolen-Sekier; Kontrasty, Zvolen; Odpočívajúca, Zvolen-Sekier; Symbol
žehu, Zvolen cintorín; Zamyslená, Zvolen; Zdravie (Dievča
s miskou),Zvolen; Živena, Zvolen;Fon-tána, Sliač kúpele; Potok, Sliač
kúpele; Češúca sa (Toaleta), Banská Bystrica; Rozhovor, Ban-ská Štiavnica;
Plastika, Banská Štiavnica; Plastika, Banská Štiavnica-Povrazník;Pasáčka, fon-tána,
Žiar nad Hronom; Fontána, Žiar nad Hronom; Deti (Hra), Kriváň;
Ráno(Kohút),Hnúšťa; Mladosť, Rimavská
Sobota; Dievča (Češúca sa), Rimavská Sobota; Ráno, Nová Dubnica, pri ZDŠ, 1967;
Ľudovít Kubáni,pamätník, Rimavské
Brezovo; Plastika, Tisovec; Žena s dieťa-ťom, Ľubietová; Motýle, Kysucké
Nové Mesto; Preliezačka, Kysucké Nové Mesto.
V Čechách
a na Morave: J.E. Purkyně, Mikulov; Letka, Příbor.
 |
Dievča Rimavská Sobota, ešte ako model Mladosť Rimavská Sobota |
 |
| Rozhovor medený tepaný plech Banská Štiavnica |
 |
| Fontána Sekier |
 |
| Zamyslená Stredná priemyselná škola drevárska Zvolen |
 | |||||||||||||||||||||||||||
|
Dionýz Štúr Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
 |
Reliéfy
Babie leto, ZK Bučina
Zvolen; Deti s kockami, Považská Bystrica; Jašteričky, Banská Štiavnica,
SBM; Kysucké Nové Mesto, MŠ; Legenda, Jastrabá ZDŠ; Gymnázium Dolný Kubín; MNV
Martin.
V Čechách
a na Morave: Letectví, Líně pri Plzni, vojenské letisko.
Pamätné tabule
Kablo Bratislava, n. p.; Lesnícka škola Liptovský Hrádok; Michal Peter,
Šumiac
Čriepky zo života
Dňa 5.decembra 1928 sa Oldřichovi Mráčkovi a Marii rod. Koutnej narodila dcéra, ktorej dali meno Jarmila. Detstvo a mladosť prežila v mestách Brno, Kroměříž, obci Rusava v Hos-týnskych horách. Dievčatko od malička prejavovalo umelecké sklony, rado kreslilo, vyrábalo si z vosku figurky. Táto obľuba ho neopustila ani po absolvovaní strednej školy.Premyslene kráčalo za splnením svojho sna – stať sa sochárkou. Externe študovala na Vysokej škole tech-nickej v Brne figurálnu maľbu a potom na Pedagogickej fakulte Moravskej univerzity v Brne výtvarnú výchovu.Výtvarný talent u nej objavil jej profesor, národný umelec Vincenc Mako-vský.
Ako spomína, bol to prísny, až tvrdý človek.
Prežila u neho ťažké chvíle, ale naučil ju mno-ho a doteraz okrem prírody
zostal jej najväčsím vzorom. Na jeho doporučenie odišla študovať na Vysokú školu výtvarných umení
v Bratislave. Úspešne absolvovala
v roku 1954 v odbore figurálna plastika u prof. Jozefa Kostku
diplomovou prácou Pionierky a dostáva za ňu cenu. Ešte ten istý rok sa zúčastnila
VIII.celoslovenskej výstavy v Bratislave dielami Pionierky, Vyberanie
zemiakov. Po absolvovaní školy zostala ešte dva roky v ateliéri u profesora
Kostku v Bratislave, kde mimo iné pracovala na soche pre Pamätník rodiny Štúrovcov na
cintoríne v Modre, potom na soche partizána určenej pre Donovaly, pred
hotelom Partizán.
Po návrate do Brna sa plne zapája do práce v skupine mladých výtvarníkov Juhomoravské-ho kraja Svazu českých výtvarných umělců v Brne.Vytvorila sochu J. E. Purkyně pre bývalé piaristické gymnázium v Mikulove, bustu Karolína Světlá, návrh pomníku Krveprolití v r. 1889 pre Kladno, za ktorý dostáva cenu ministra kultúry.
Po návrate do Brna sa plne zapája do práce v skupine mladých výtvarníkov Juhomoravské-ho kraja Svazu českých výtvarných umělců v Brne.Vytvorila sochu J. E. Purkyně pre bývalé piaristické gymnázium v Mikulove, bustu Karolína Světlá, návrh pomníku Krveprolití v r. 1889 pre Kladno, za ktorý dostáva cenu ministra kultúry.
Čoskoro sa vydáva za letca Vlastislava Podzimka (nar.1928), dôstojníka čs. armády. V roku 1957 sa novomanželom narodí dcéra, ktorej dali
meno po matke, Jarmila. No už v roku 1960 umelkyňa po prekonaní mnohých
technicko-prevádzkových ťažkostí odchádza s manželom do mesta Zvolen na
Slovensku. Manžel pracuje na letisku Sliač a má na starosti výcvik arab-ských
letcov a tiež prednáša na Leteckej akadémii v Košiciach. Ona na Ľudovej škole umenia
vo Zvolene zakladá v školskom roku 1962-63 umelecký odbor, ktorý úspešne
aj vedie a učí 66 detí. Okrem základov výtvarného umenia deti
s trpezlivosťou vedie aj ku vzťahu k morál-nym hodnotám života.Po
viac ako ročnom pôsobení odchádza sa plne venovať svojej dcére, ktorá vo Zvolene nastupuje do základnej školy a
svojej umeleckej práci.
Vo Zvolene rodina býva na ulici MDŽ (dnes Lihoveckého) v dome č.1906 (dnes 1908 vchod 5),
pričom sochársky ateliér má na najvyššom poschodí v dome oproti katolíckemu
kostolu, na adrese Námestie Slobody
č.3 (predtým Námestie VOSR č.1935), ale na rozmerných sochách
pracuje vo vyhradenej miestnosti na prízemí Zvolenského zámku.
Zvolen, ul. Lihoveckého
(predtým MDŽ ), č.1908
Ku strednému Slovensku priľnula celým
srdcom, krajina jej pripomínala jej milovanú Rusa-vu na Valašsku,
v Hostýnských horách, a vo Zvolene žije do konca septembra 1973.
Ateliér vo Zvolene, Námestie
Slobody 3
Slovenské sochárstvo v 60. až 70.
rokoch 20. storočia zažilo obdobie stavby pomníkov a pa-mätníkov. Jednalo sa o pomníky či
pamätníky a reliéfy, busty k SNP, oslobodeniu
ČSR, na zhotovenie ktorých sa vypisovali verejné súťaže.
V obci Ostrý Grúň sa plánovalo postaviť
pamätník,
pripomínajúci obete nemeckých repre-sálií na civilnom obyvateľstve počas
Slovenského národného povstania. Svojim návrhom Matka s dieťaťom
v náručí vyhráva naša sochárka súťaž a púšťa sa do tvrdej práce.Ako
spomína neskôr, strávila nejeden deň v Ostrom Grúni, aby celú udalosť precítila. V tom
čase ešte žili účastníci tragédie a umelkyňa s nimi strávila celé hodiny.
Niekedy sa potom tak zahĺbila do práce, že sa jej až zdalo, že znázornená matka
je živá a v noci keď odchádza z ateliéru domov, aj táto žena odchádza
s ňou Po odhalení hotového diela sa
sem veľmi rada vracala a tešila sa že obyvateľom sa páči. Pamiatke boja proti
okupantom počas SNP je venovaný aj pamätník v podobe zaťatých pästí umiestnený na začiatku
Kľakovskej doliny v Brode - Hor-ných Hámroch. Tomuto,
už hotovému, hrozila demolácia, keď jeden z horlivcov z ONV Žiar
nad Hronom ho
navrhol rozobrať, pretože môže byť
vykladaný ako protest proti zásahu vojsk Varšavskej zmluvy
v roku 1968. Pre Krupinu vytvorila Pamätník obetiam 1. a 2.
svetovej vojny, pre Číž a Rimavskú Seč pomníky
padlým sovietskym vojakom.
Po dielach s vojnovou tematikou pracuje na sochách s tematikou z mierového života.Vo Zvolene je to socha Živena, odhalená na pamiatku 100-ročnice Živeny, spolku slovenských žien a tiež súsošie Úroda (Dve ženy),v Rimavskom Brezove Pamätník Ľudovíta Kubániho.
Ďalšou oblasťou jej tvorby sa stávajú
umelecké diela (sochy, reliéfy),
ktoré dotvárajú prost-redie po výstavbe sídlisk, predškolských, školských
a kultúrnych zariadení. Tu mohla predsta-viť svoje obľúbené motívy
dievčenskej postavy.
Vo
Zvolene, kde sa nachádza najväčšie množstvo jej diel, v roku 1961 uviedli
do užívania Závodný klub n.p. Bučina. Pre interiér vytvorila reliéf Babie
leto a pred vstupnú časť budovy fontánu s dievčenskou postavou
a sochu Odpočívajúca. Ďalšie diela vytvorila pre drevársku
priemyslovku vo Zvolene (Kontrasty, Zamyslená), ale aj pre iné
školy ako základnú školu v Kriváni (Hra, alebo Deti), internát
priemyslovky v Banskej Štiavnici (Rozhovor), poľno-hospodársku
školu v Rimavskej Sobote (Dievča, Mladosť), základnú školu
v Novej Dubnici (Ráno). Pre materskú školu v Hnúšti sochu Ráno
(Kohút), v Kysuckom Novom Meste Prelie-začku. Reliéfy zdobia základnú školu
v Jastrabej, gymnázium v Dolnom Kubíne, materskú školu v Kysuckom
Novom Meste ale aj Mestský národný výbor v Martine, sídlisko
v Považ-skej Bystrici. Ďalšie diela boli určené pre sídliská
v Banskej Bystrici (socha Češúca sa), v Po-važskej Bystrici
(Motýle), v Žiari nad Hronom (fontána s Pasáčkou a ďalšia fontána),
pre kú-pele Sliač fontána v administratívnej budove a socha Potok.
Súpis realizovaných diel je v čas- ti Umelecký profil.
Motýle pravdepodobne Kysucké Nové Mesto
Motýle pravdepodobne Kysucké Nové Mesto
Sochárstvo umelkyňa považovala za ťažkú prácu,ale ako povedala, za nič
na svete by sa ho nevzdala, pretože svoj život by si bez neho nevedela
predstaviť. Spolu so zlievačmi zo Žiaru nad Hronom vyvíja technológiu
odlievania nového kovu, siluminu (zliatiny kremíka a hliní-ka). Medzi zlievačmi
a ňou sa vytvorili priateľské vzťahy. V Bratislave sa roku 1971
uskutoč-nila jej samostatná výstava, kde prezentuje práve svoje práce
z rokov 1964 - 1971, určené na výzdobu exteriérov a interiérov
školských a verejných budov reliéfmi
z tohoto kovu.
Prežíva šťastné obdobie života.Rodina je
spolu.Manžel vo voľnom čase jej rád pomáha.Vyrobí jej stojan, zmajstruje
lešenie, odleje návrhy do sadry. Dcéra už má 13 rokov, po matke zdedila umelecké
sklony, maľuje, modeluje, hrá na klavíri, učí sa po anglicky. Rozoberajú spolu rôzne umelecké problémy,
návrhy prác, zaúča sa do sochárčiny. Má
však zdravotné problémy vyplývajúce z rýchleho rastu, neskoršie
s chrbticou.
Čoskoro sa ale všetko mení. Manžel je
preložený do Káhiry, kde prednáša na Násirovaj leteckej škole. Dcéra po ukončení
základnej deväťročnej školy vo Zvolene v roku 1972 odchádza študovať do Brna. Ešte nakrátko
sú všetci spolu, od júla do decembra 1972 žijú v Káhire. V roku 1973
už umelkyňa žije v ateliéri, sama, a pravidelne koncom týždňa cestuje do
Brna za dcérou a rodičmi. V umeleckej práci sa okrem monumentálnej a
komornej tvorby venuje aj portrétu a medailérstvu.
Koncom septembra 1973 opúšťa Zvolen natrvalo a odchádza do rodného Brna.
Pravidelne každoročne od roku 1977 svoje práce vystavuje na výstavách
výtvarníkov Juhomoravského kraja.
Napriek nemoci stále intenzívne pracuje. V roku 1974 bolo odhalené
na počesť vojenských letcov súsošie Letka pred rovnomenným hotelom
v meste Příbor. S veľkým zaujatím sa venu-je súťažnému návrhu na
pomník Josefa Hybeša pre Brno. Škicuje tiež návrhy ďalších diel kto-ré by chcela
vytvoriť pre rodný kraj, ako sú Morava, Král Ječmínek, Partyzáni
z Valašska, Jan Jiskra z Brandýsa, Bratříci a návrh busty svojho
učiteľa V. Makovského.
No
osud rozhodol inak, plány sa jej už nepodarilo uskutočniť,v tichosti pri
práci, 8.júla 1981 ešte pred dovŕšením
53 rokov života,v Brne umiera. Po spopolnení pozostatky boli uložené na
cintoríne v jej obľúbenej Rusave. Dcéra Jarmila v roku 1982 úspešne končí
štúdium archi-tektúry a púšťa sa na vlastné krídla..
Pramene a literatúra
Pramene
-Mázorová,
Hedviga, ĽŠU-výtvarný odbor vo Zvolene a jej príspevok pri rozvíjaní
výtvarnej výchovy mládeže, s.15-16, Pedagogická fakulta, katedra výtvarnej
výchovy B. Bystrica, 1980, Záverečná práca
-Podzimková,
Jarmila, Plastika v prostoru sídelního útvaru a krajiny. VUT
Brno, Fakulta architektury, Katedra urbanismu a územného plánování,
Dizertačná práca, 1990
-Spomienka Arpáda Katonu z r. 2014
-Triedne výkazy 1969/1970, 1970/71, 1971/72 , Základná
škola Zvolen, Hrnčiarska ulica, archív školy
-Karta výtvarníka: PODZIMKOVÁ - MRÁČKOVÁ Jarmila, Múzeum mesta Brno
Knihy
-Alberty,
J., Oblastná galéria B. Bystrica 20 rokov činnosti 1956-1975, neuved.,
s. 60, 62
-Haimann,
Petr, Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání
a odznaků ve vztahu k Čechám, Moravě, Slezsku a Slovensku
(1505-2006), Praha Libri 2006, s. 359
-Lexikon
slovenských žien, Martin, Slovenská národná knižnica 2003, s. 194.
-Numismatické
listy, roč.XX (1965), č.1, s.11, č.3, s.80, roč.XXIV (1969), č.5-6, s.174
-Slovník
českých a slovenských výtvarných umělců 1950-2002, zv.IX, Ml-Nov, Výtvarné
centrum Chagall Ostrava 1994, s. 85
-Slovník
českých a slovenských výtvarných umělců 1950-2003, zv.XI, Pau-Pop,
Výtvarné centrum Chagall Ostrava 1994, s. 283
-Slovník
českých a slovenských výtvarných umělců (Toman, P.) Dodatky, Ivo Železný,
s. 132
-Slovník
súčasného slovenského umenia, SFVU Bratislava 1967, s. nečíslované
-Výtvarní
umělci Jihomoravského kraje, ČFVU, Mánes Praha, Dům umění Brno, 1979, s.50
Časopisy, noviny
-bb-
Jarmila Mráčková-Podzimková, sochárka, In Pravda, roč. 48, č.137A,
20.5.1967, s. 7, obr. s 1, 3, 6
-Fuchs,
Juraj, Ide mi o všeľudské posolstvo. Dnes otvoria výstavu akad.
sochárky Jarmily Podzimkovej-Mráčkovej zo Zvolena, In Večerník, roč. 16,
(3. 8. 1971), s. 5.
-Fuchs,
Juraj, Za akademickou sochárkou Jarmilou Podzimkovou Mráčkovou
:Monumenta-lizovala idey SNP, In Práca, roč. 36, č. 221 (18. 9. 1981), s.
6.
-Gajdoš,
Milan, Autorka plastík v plenéri, In Zvolenské noviny, roč. 14. č.
34 (30.8.2005), s.12
-Kamhal,
Ján, Zvolen a profesionálne výtvarníctvo, In Výtvarníctvo,
fotografia, film. – roč. 7, č. 11 (1969), s. 256.
-(lap), Zůstalo
její dílo, In Brněnský večerník, 1.9.1981
-(rt), Sochařka
širokého rozmachu, In Rovnost Brno, 16. 9 1981
-Sokolová,
Viera, V ateliéri akademickej sochárky Jarmily Podzimkovej–Mráčkovej:
Príroda najlepšia učiteľka, In Smer, roč. 22, (23. 5. 1970), s. 3.
-Sokolová,
Viera, V ateliéri Jarmily Podzimkovej-Mráčkovej: Sochárka telom
i dušou, In Smer, roč. 25, (21. 4. 1973), s. 5.
Pôvod fotografií
č.
1, 2, 22 Janka Pajerská
3 až
6, 24 Ing.Ladislav Kmeť
7 až
9, 11 až 19, 21, 26 až 28 archív sochárky Jarmily
Podzimkovej-Mráčkovej
20 Marián Kološta
23, 25 Slovenské banské múzeum Banská
Štiavnica
29 mesto Příbor
Medaily
-Zvolen, 4 ks z Lesníckeho a drevárskeho
múzea Zvolen, foto Pavol Albert
-Dolný Kubín, 2 ks z Múzea mincí
a medailí Kremnica, foto Marián Kološta
-Strojárne Piesok, 1 ks z Múzea mincí
a medailí Kremnica, foto Marián Kološta
-Za příkladnou a obětavou práci, 2 ks
z Múzea mincí a medailí Kremnica,foto Marián Kološta
 |
| Pamätník majsterky a jej manžela v moravskej Rusave |
