Árendátorka sklárne v Novej Lehote - Terézia Seidlová

Koncom 18. storočia vznikla v Kľakovskej doline skláreň /prvá zmienka o sklárni je z roku 1793/ na lokalite vzdialenej okolo 8 kilometrov od Dérerovho mlyna, v katastri obce Nová Lehota, dnes Handlová.

V podstate v hlbokom lese vznikli dve sklárne /stará a po vyhorení nová/ s kompletnou technológiou od ťažby kremeňa ako základnej suroviny, výrobou potaše, teda tavidla a zariadeniami na spracovanie týchto surovín na sklo, pri ďalšom spracovaní až po výrobu maľovaného a brúseného skla. Skláreň vyrábala tabuľové a duté úžitkové sklo. Po požiari bola stará skláreň nahradená novou, ktorá pracovala do roku 1886. V sklárni žila celá komunita sklárov aj so svojimi rodinami, mali tam dokonca aj kaplnku a svojho učiteľa. Cirkevne patrila skláreň pod Novú Lehotu, ktorá je teraz časťou Handlovej. Skláreň bola majetkom Banskobystrického biskupstva – panstva Svätý Kríž nad Hronom a činnosť bola riadená prostredníctvom árendátorov. Ročne získaval Biskupský úrad okolo 300 zlatých. V tejto sklárni sa v roku 1830 stala árendátorkou Terézia Seidlová, ktorá tu aj žila aj so svojou rodinou a viedla celú výrobu tohoto širokého sklárskeho sortimentu. Nezanedbateľnou činnosťou bola aj jej starostlivosť o osadenstvo sklárne, ktoré tu žilo v deviatich domoch. V čase jej vedenia sklárne tu pracovalo 132 sklárov. Určite to bola náročná práca, len ak si uvedomíme, že majstri sklári boli z Nemecka, Rakúska, Čiech a zo Slovenska.

Po sklárni nezostali žiadne stopy, okrem haldy odpadového skla a archívnych materiálov, ktoré spracoval Dr. Ján Žilák z Univerzity M. Bela v Ban. Bystrici. Ako fotografiu prikladám liekovku zo zeleného skla, teda z netriedeného kremeňa s maďarským nápisom „Lekáreň u zlatého leva Hronský Sv. Kríž“, samozrejme po maďarsky Garam-Szent-Kerest, dá sa predpokladať, že je to výrobok tejto sklárne.