Kukčokovci pochádzajúci z Pukanca patria k významným rodinám v slovenskej histórii, mnohí z nich pôsobili v Banskej Štiavnici. Ako študent chemickej školy v Banskej Štiavnici v rokoch 1952-1956 som poznal lekára MUDR. Samuela Kupčoka, ale nikdy som nevedel, ba ani len netušil, že jeho manželka bola spisovateľkou a už vôbec som nevedel, že bola aj prekladateľkou zo srbského jazyka.
Narodila sa síce v Brezne, vychodila kláštornú školu v Banskej Bystrici, žila v Prahe a Budapešti, ale aj na Dolnej zemi v Novom Sade a Kisači , v rokoch 1924-1941 v Banskej Štiavnici, kde aj skončila svoj život.
V literárnej činnosti sa najviac realizovala krátkymi formami, ako sú rôzne besednice, humoresky a úvahy skoro vždy poznamenané národným a sociálnym cítením buď na stránkach regionálnych novín, alebo aj Slovenských národných novín, Dennice, Dolnozemského Slováka, Štiavničana a ďalších. Nebola jej cudzia ani činnosť v ochotníckych divadlách a rôznych kultúrnych spolkoch, ako bola Slov. liga, Živena, Matica slovenská. Používala niekoľko pseudonymov, napríklad Cipuška, Julo Kľúčik, Miro Krasinský, Iva Tŕň, Všadebol. Mala to šťastie, že do literárnej činnosti ju povzbudzovali také osobnosti, ako bol S. H. Vajanský a Ľ Podjavorinská.
Prekladala slovenské literárne diela do srbského jazyka a v rukopisoch zanechala prácu o Márii Pischlovej a román z dejín B. Štiavnice „Dve jašterice štôlne Svätej Trojice“.
Za 17 rokov, ktoré prežila v našom regióne určite vykonala mnoho užitočnej práce. Nevedel som nikde nájsť jej fotografiu, tak som ako ilustráciu použil pohľadnice B. Štiavnice z obdobia, keď tu žila M. Kupčoková. Pamätám si, že Kupčokovci žili pri hoteli Bristol a tak je tu použitá aj táto pohľadnica.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára