Tento príbeh legendárnych manažeriek je priamym odrazom doby, v ktorej sa odohral. Námet na tento tragický príbeh mi poskytol Marián Pavúk, ktorý sa detailne zaoberá históriou Vyhní.
Známa Hellovská rodina z Banskej Štiavnice vlastnila vo Vyhniach kúpeľný hotel Hell-ház /Hellov dom/, ktorý si tu postavila okolo roku 1880. Jedna z členiek tejto rodiny Ernestína Hellová /1885/ sa vydala za Kalmána Ungára /1876/, ktorý bol židovského náboženstva. Podnikaví manželia Ungárovci v roku 1918 odkúpili od žarnovických občanov Žilinčana a Barančoka celé kúpele vo Vyhniach aj s prameňmi a ostatným príslušenstvom. Tieto kúpele boli predtým viac storočí majetkom mesta Banská Štiavnica, ktoré ich prenajímalo. Hospodárska situácia v tom čase nebola priaznivá a kúpeľom sa nedarilo. Návštevníkov kúpeľov bolo málo. Majitelia sa orientovali najmä na židovských klientov a v dvadsiatych rokoch pristavili k Turiszta-házu /Turistický dom/ kóšer jedálenský pavilón, populárne nazývaný „Sekt pavilón“. Výnosy z kúpeľov však boli malé, stačili len na menšie opravy a údržbu a tak kúpeľné objekty postupne chátrali. Kálman Ungár v tridsiatych rokoch zomrel a vedenie kúpeľov prevzala jeho manželka, spomínaná Ernestína , ktorú familiárne volali Erna.
Nevie sa či z obavy pred exekúciou, alebo vyvlastnením židovského majetku, boli začiatkom II. svetovej vojny celé kúpele prepísané na ich dcéru. Ungárovci mali v tom čase trvalé bydlisko v Bratislave, trávili tu čas mimo sezóny.
Kúpeľná činnosť sa sezónou 1938 skončila a v roku 1939 sa stali kúpele útočiskom presídlencov zo zabratých južných území Slovenska. Začiatkom februára 1940 však prišlo do Vyhieň prvých 150 členov Židovskej vysťahovaleckej skupiny z poľského Sosnovca. Štatút tejto vysťahovaleckej skupiny sa neskôr v roku 1942 zmenil na Pracovný tábor Židov. Iróniou osudu bolo, že v Pracovnom tábore Židov, ktorý bol zriadený v ungárovských kúpeľoch, boli internovaní aj rodinní príslušníci bývalých majiteľov.
Ani s bývalými majiteľmi Ungárovcami sa nezabudli úrady vysporiadať. V roku 1941 bol za dočasného správcu bol ustanovený bývalý notársky tajomník vo Vyhniach. V tom istom roku Župný úrad Banská Bystrica vyvlastnil majetok Ungárovcov a Hellovcov a okamžite museli opustiť Vyhne. Spolu so synom v lehote 3 dní opustili obec Vyhne a odobrali sa do svojej domovskej obce Solivar pri Prešove. Dôvody, ktoré sa v rozhodnutí uvádzajú spočívali v tom, že sa ohľadom, že sa stali nemajetní mohli by byť obci na ťarchu. Z Vyhní ich vysťahovala dvojčlenná hliadka, ktorú im „poskytla“ pri vyprázdňovaní bytu miestna žandárska stanica.
Erna Ungárová rodená Hellová sa už nikdy do Vyhní nevrátila a nič sa nevie ani o jej ďalšom osude.
Je to príbeh pre Hollywood, ako ilustráciu som použil pohľadnice z knihy spomínaného M. Pavúka „Stratené kúpele Vyhne“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára